Kultúrne pamiatky, okolie

REŠTAURÁCIA SÚSOŠIA sv. TROJICE NA NÁMESTÍ

Sakrálne stavby v obci Radošovce

     Farský kostol Narodenia Panny Márie dostavali v roku 1560 po veľkom požiari, ktorému podľahla takmer celá obec. Stavba pojala do svojich základov gotický kostol z 2. polovice 15.storočia, ktorý farníci vybudovali po husitskom vyplienení Radošoviec.

Druhú časť - priečny kostol (dnes hlavná chrámová loď) – postavili v roku 1744 – 1762 kolmo na staršiu stavbu, čím vznikol krížový pôdorys. ( V tom čase bol radošovským farárom František Polakovič). Vežu upravili koncom 19.storočia v historizujúcom goticko - renesančnom slohu. Základy pôvodného kostola môžu byť románske, vrch je gotický, pravdepodobne zo začiatku 14.storočia. Súčasná barokizovaná podoba farského kostola je výsledkom rôznych stavebných úprav, ktoré sa uskutočnili po viacerých požiaroch.

S barokizovaním kostola začali skalickí jezuiti, ktorí boli majiteľmi Radošoviec od roku 1730 do prechodného zrušenia ich rehole v roku 1733. Novú omietku exteriéru a medené pokrytie veže dostal kostol v dobe pôsobenia správcu fary ThDr. Ladislava Dorušáka (1966-1968). 

        Klasicistická Kaplnka sv. Stanislava s centrálnou kupolou pochádza z roku 1820. Základy pôvodnej kaplnky sv. Stanislava, ktorá stála niekoľko sto metrov severozápadne od súčasnej, sú z 12. – 15. storočia. Záznam o tejto kaplnke uvádza aj kanonická vizitácia z roku 1695. Zanikla pravdepodobne začiatkom 19. storočia, keď v Radošovciach postavili súčasnú kaplnku sv. Stanislava.

        Kaplnku sv. Urbana v radošovských vinohradoch postavili v roku 1921. Pôvodná kaplnka bola oveľa staršia. Svedčí o tom listina z roku 1764, v ktorej „richtár, pudmistr a celá obec cisárskeho mestečka Radošovce“ dávajú základinu 50 zlatých na opravu kaplnky sv. Urbana. V písomnosti sa uvádza, že kaplnka stojí vo vinohradoch, „které nekdy piekné a užitečné byli, ale pro nepokojné časy a promienitedlné vlastnosti zemi skazu vzali a zahynuli“.

       Kaplnka sv. Víta vo viešťanských vinohradoch je z roku 1742. Nie je vylúčené, že je postavená na mieste, na ktorom stála kaplnka, ktorú azda postavili českí husiti v 1. polovici 15.storočia. Kult sv. Víta, ktorému je zasvätená pražská katedrála, priniesli k nám pravdepodobne práve oni. Je totiž zaujímavé, že s ďalšou sakrálnou stavbou zasvätenou tomuto svätcovi sa stretávame až vo Veľkých Kostolanoch, kde mu je zasvätený farský kostol z roku 1464. (Pri Veľkých Kostolanoch bol posledný poľný tábor českých bratríkov, pokračovateľov husitstva, ktorý zlikvidoval Matej Korvín 30.januára 1467).

     Kaplnku Sedembolestnej Panny Márie vo Vieske postavili v roku 1964. ( Z dôvodu jej postavenia musel z Radošoviec odísť vtedajší správca fary Ján Šimonovič, SchP).

     V radošovskej farnosti, pôvod ktorej siaha hlboko do stredoveku ( v starších historických prameňoch sa prosto konštatuje, že je to „antiqua  parochia“ – starodávna farnosť), účinkovalo viacero vzácnych katolíckych kňazských osobností.

Pôsobili tu členovia Bernolákovho Slovenského učeného tovarišstva : Ignác Medňanský, vysoko vzdelaný kňaz absolvent  Teologickej fakulty Trnavskej univerzity, horlivý propagátor ovocinárstva a včelárstva, ktorý bolo radošovským farárom v rokoch 1778-1809, a Jozef Šedivý, radošovský farár v rokoch 1810-1848. Účinkovali tu i kňazi, ktorí sa zaslúžili o vznik Spolku svätého Vojtecha  : Rudolf  Krigovszký, ktorý sa stal farárom v Radošovciach 1.marca 1848. Bol súčasne dekanom Šaštínskeho archidiakonátu, ako aj zakladajúcim členom Matice slovenskej, napriek tomu, že bol rodený Maďar, a Ján Matík, radošovský farár v rokoch 1864 – 1870. Po ukončení bohosloveckého štúdia na viedenskom Pásmaneu a Augusteniu, po dosiahnutí doktorátu teológie na viedenskej univerzite, nastúpil na radošovskú faru novokňaz Th.Dr. Ján Černoch. (Po krátkom účinkovaní v Radošovciach od roku 1877  pokračoval ako kaplán v Budapešti, 1.januára 1913 sa stal ostrikhomským arcibiskupom – uhorským prímasom, 25.novembra1914 ho pápež Pius X. vymenoval za kardinála). Po absolvovaní štúdia teológie v Ostrihome a po kňazskej vysviacke 8. júla 1888 prichádza do Radošoviec dvadsaťštyriročný kaplán Ján Donoval – Tichomír Milkin, básnik a literárny vedec, ktorý tu  pôsobil do konca roka 1891, kedy odišiel za kaplána do Gbiel.

V rokoch 1892-1894 vypomáhal v pastorácii radošovskému farárovi  Jánovi Buckovi skalický rodák František Víťazoslav Sasinek, bývalý tajomník Matice slovenskej, najplodnejší slovenský historik 2.polovice 19.storočia. 21. júna prišiel do Radošoviec ThDr. Štefan Rovenský, ktorý tu kaplánoval takmer dvadsať rokov, lebo cirkevná vrchnosť ho ako slovenského národovca, pansláva, v dobe agresívnej maďarizácie zámerne nepovýšila na úrad správcu fary. Až 1.apríla 1913 sa stal administrátorom radošovskej farnosti. Ako radošovský farár bol inštalovaný 11. marca 1914. V rokoch 1919-1922 pôsobil na vikariáte v Trnave, ale ani v tom čase neprestal byť radošovským farárom. Farnosť vtedy spravoval jeho kaplán Michal Pavlík. Keď ThDr. Ján Michálek predchádzajúci radošovský farár, odišiel zo Šaštína do Bratislavy, kde od roku 1923 pôsobil ako kanonik Bratislavskej kapituly, prevzal po ňom funkciu dekana šaštínskeho okresu. Roku 1924 ho Pius XI. vymenoval za pápežského komorníka. Zomrel  22. marca v Radošovciach. Je pochovaný na radošovskom cintoríne.

Dr. Štefan Rovenský bol vzorný, sebavedomý kňaz, prísny spovedník, výborný kazateľ. Patril medzi horlivých agitátorov nových členov Spolku sv. Vojtecha, rozširovateľov spolkových kníh a predplatiteľov  Katolíckych novín. Zmysel jeho  životnej filozofie azda najvýstižnejšie vyjadrujú slová zo starozákonnej Knihy žalmov, vytesané do podstavca žuly jeho náhrobníka:

„V teba, Pane, som dúfal, nebudem zahanbený naveky“.