História obce

Najstaršie doklady o osídlení katastra Radošoviec pochádzajú z mladšej doby kamennej (sekery, sekeromlaty a úlomky keramiky). Existujú nálezy i z mladšej doby bronzovej (spony).

V súvislosti s budovaním prístupovej cesty ku stavbe vodnej nádrže (za základnou školou) objavili sa stopy sídliska zo staršej doby železnej. V priestoroch vlastnej stavby nádrže sa našlo keltské pohrebisko z mladšej doby železnej ( posledné storočie pred n.l.). Najstaršia doteraz známa písomná zmienka o Radošovciach pochádza z 27.januára 1297, kde sa Radošvce uvádzajú pod názvom villas Rasolyz. Staršiu obec, ktorá sa spomína v listinnom materiály z roku 1392 zničili v 15. storočí husiti. Nová obec sa v roku 1473 spomína už ako mestečko Rassich. V tom čase patrilo hradnému panstvu Holíč.  Mestečko dostalo trhové a jarmočné právo v roku 1554 od Ferdinanda I.

V roku 1730 – 1766 patrilo skalickým jezuitom, potom prešlo späť panstvu Holíč, ktorého majiteľmi boli Habsburgovci. V roku 1715 vlastnilo mestečko vinice, 15 poddanských a

17 želiarskych domácností, v roku 1828 malo 137 domov a 965 obyvateľov. Obyvatelia Radošoviec sa zaoberali poľnohospoodárstvom, tkáčstvom a lisovaním rastlinného oleja.

Žilo tu viacero židovských rodín, ktoré si v roku 1830 postavili synagógu.

V roku 1976 bola k Radošovciam pričlenená samostatná obec Vieska . Spomína sa  v donačnej listine uhorského kráľa Žigmunda pre Stibora zo Stiboríc  z roku 1392 ako Kysfalu. Patrila hradu a  panstvu Holíč, od roku 1730 jezuitom v Skalici a od roku 1776

uhorskej komore. V roku 1787 bolo v obci Vieska  57 domov a 341 obyvateľov,

v r.1828 bolo 63 domov a 439 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, tkáčstvom a lisovaním rastlinného oleja. 

Významné osobnosti

 Andrej Kučera (1889 – 1974) - kanadský slovák, organizátor krajanského hnutia v severnej Amerike, predseda Slovenskej ligy v Kanade.

Ján Ozábal (1914 – 1981) – dramatik, pôsobil ako učitel, pracovník Povereníctva školstva a osvety, riaditeľ Štátného bábkové divadla. Autor bábkových hier, odborných článkov o bábkarstve a príručky pre ochotníkov.

Ľudmila Pajdušáková  (1916-1979) – významná slovenská astronómka. Ako pedagóg pôsobila na viacerých miestach. V rokoch 1944 – 1953 pracovala v štátnom observatóriu na Skalnatom plese a do roku 1953 v Astronomickom ústave Slovenskej akadémie vied, kde bola v roku 1953 – 1979 i riaditeľkou. Ako vedecká pracovníčka sa preslávila objavom piatich komét.

V Radošovciach pôsobili kňazi :

- Tichomír Milkin, vlastným menom Ján Donoval - básnik a literárny kritik

- Ján Černoch ostrihomský arcibiskup – prímas kardinál. 

- František Víťazoslav Sasinek - slovenský romantický historik a tajomník Matice Slovenskej

- Ignác Medňanský a Rudolf Hiray  - členovia Slovenského učeného tovarišstva

- Engelbert  Pinkalský - notár, amatérsky fotograf